Logistika a skladovanie

Logistické filozofie

V logistike sa využíva veľmi veľa technológií, ktorých aplikácia a implementácia do podnikových procesov má priniesť skvalitnenie týchto procesov a pomôcť tak podniku presadiť sa v konkurenčnom prostredí.

Najčastejšie sa v súvislosti s logistikou spomínajú technológie Just in time (JIT), Just in sequence (JIS), cross-dock a hub and spoke. Tieto technológie majú dnes v logistike nepochybne veľmi široké uplatnenie. Treba si však uvedomiť, že ich využitie je spojené najmä s logistickým reťazcom a distribúciou. Moderná logistika ale dnes zahŕňa ďaleko viac.
 
Prístupy k riadeniu a kvalite
 
Pod logistiku dnes nespadajú iba činnosti súvisiace s pohybom materiálových tokov (distribúcia, zásobovanie). Logistika má dnes svoje uplatnenie aj pri manažmente výroby a taktiež sa uplatňuje v rámci rôznych filozofií riadenia a prístupov k riadeniu. Spoločným znakom väčšiny týchto prístupov je, že sú viac či menej orientované na kvalitu procesov. A ich úlohou je neustále budovanie kvality v podniku. A pretože moderné chápanie kvality vznikalo v Japonsku, nie je prekvapením, že tieto prístupy majú svoj pôvod práve v tejto krajine. Majú vybudovanú svoju tradíciu a sú veľmi populárne. U nás sú známe najmä vo veľkých firmách, do ktorých prišli často práve pri vstupe zahraničného investora. Úspech týchto filozofií riadenia vo svete však spočíva práve v ich v univerzálnosti. To znamená, že sú použiteľné nielen v spomínaných veľkých firmách, ale aj v malých podnikoch. Ich základné princípy sú totiž nezávisle na veľkosti podniku alebo na počte zamestnancov. Čo teda aplikuje toľko podnikov, ktoré sú schopné byť úspešné v dnešnom konkurenčnom prostredí?
 
Kaizen – pomaly ďalej zájdeš
 
Filozofiu Kaizen veľmi dobre vystihuje práve toto porekadlo – pomaly ďalej zájdeš. Jej základ je založený na princípe, že zmeny je lepšie robiť postupne a neustále, v malých krokoch ako naraz. Kaizen je teda založený na tom, že ľudia majú akýsi prirodzený odpor k veľkým a náhlym zmenám. Naopak, s postupnými menšími zmenami, aplikovanými priebežne, sú schopní vyrovnať sa ľahšie a takéto zmeny nie sú chápané ako náhly zásah do systému. Kaizen možno voľno preložiť ako zmena k lepšiemu (kai – zmena, zen – zlepšenie). Kaizen presadzuje systém vo všetkých činnostiach a na všetkých stupňoch, od výrobného pracovníka, počnúc a končiac pri vrcholových manažéroch. Na zlepšeniach sa podľa tejto filozofie majú podieľať všetci pracovníci a majú byť k zlepšovaniu vedení a motivovaní. Aplikovanie Kaizenu do procesov a činnosti v podniku by malo podniku priniesť skrátenie času potrebného na vykonanie týchto činností, zlepšenie produktivity, zlepšiť komunikáciu medzi jednotlivými oddeleniami a prevádzkami, jasnejšie definovať potreby zákazníka, a najmä zvýšiť uspokojenie zákazníka. Ekonomickým prínosom zavedenia tejto filozofie by mali byť nižšie náklady, zníženie obehových zásob a tiež lepšia organizácia materiálových tokov. Z pohľadu zákazníka má byť prínosom Kaizenu zlepšenie kvality dodávok, ich spresnenie, ale tiež napr. zníženie cien (reštrukturalizácia nákladov a ich zníženie by malo pre podnik znamenať nielen zvýšenie zisku, ale tiež zvýšenie flexibility v cenovej politike). Kaizen je o neustálom hľadaní problémových miest podniku a ich riešení. Ako hovorí Masaaki Imai, ktorý je považovaný za otca Kaizenu, cieľom tohto riešenia je vytvoriť v podniku také prostredie, kde každý môže beztrestne priznať prítomnosť problémov. „Kaizen vychádza z poznatku, že neexistuje závod bez problémov,” hovorí M. Imai. Nie je teda hanbou, ak sa nájde problém, ale hanbou by bolo tento problém neriešiť.
 
Six sigma
 
Six sigma (označovaná aj 6σ) je súbor postupov, ako dosahovať kontinuálne zlepšovanie a minimalizovať pritom riziko vzniku chýb a odchýlok od špecifikácií produktu alebo služby. Filozofia 6σ bola pôvodne vyvinutá spoločnosťou Motorola. Základom pre dosiahnutie úspechu je neustála snaha o znižovanie odchýlok a výkyvov vo výstupoch a výsledkoch. Výrobné a obchodné procesy musia byť merané, analyzované, kontrolované a zlepšované. Zlepšovanie kvality vyžaduje zapojenie celej organizácie s dôrazom na vrcholový manažment. Dosahovanie cieľov pomocou six sigma je založené na dvoch základných postupoch – DMAIC a DMAIV. DMAIC (angl. define, measure, analyze, improve a control, slov. definovať, merať, analyzovať, zlepšovať a kontrolovať) sleduje zlepšenie existujúcich procesov. DMAIV (definovať, merať, analyzovať, zlepšovať a preskúšať – „verify“) sa používa v prípade nových produktov alebo služieb, a jeho úlohou je nastaviť výkon a výstupy organizácie tak, aby bol predvídateľný a bez možných chýb. Ak teda Kaizen je zameraný na postupné odhaľovanie existujúcich problémov, úlohou 6σ je týmto problémom predchádzať a minimalizovať možnosť ich vzniku.
 
Zoštíhľovaním k vyššej produktivite
 
Znižovanie všetkých nepotrebných aktivít, činností, postupov, a s tým spojených nákladov, je dnes „hitom”, ktorému nejedna spoločnosť venuje svoju pozornosť. Takého znižovanie však nesmie viesť len k zoštíhleniu podniku, ale jeho výsledkom má byť najmä zvýšenie produktivity a efektivity a samozrejme nie na úkor kvality. Filozofia zoštíhľovania (obmedzovania nadbytočných zdrojov, vstupov, atď.) sa v začiatkoch zameriavala najmä na výrobu (lean production – štíhla výroba). Dnes sa už udomácňuje pojem lean enterprises (štíhly podnik). To znamená, že hľadanie všetkých nepotrebných súčastí je zamerané na celý podnik (výroba, administratíva, zásobovanie, distribúcia, skladovanie, atď.). Úlohou je teda snaha o úplne odstránenie tzv. odpadu (waste), tzn. všetkých aktivít, ktoré len pohlcujú zdroje, ale nevytvárajú žiadnu hodnotu. Takýmto odpadom môžu byť nevyužité stroje, prestoje, nepodarky, zlá ergonómia pracoviska a podobne. Teda filozofia „lean“ je o pochopení, čo je dôležité, a vytvára hodnoty, čo naopak len zbytočne odčerpáva zdroje.

Prečítajte si aj

Back to top button