Oči 20 km nad Zemou: Lockheed U-2

Histórii „neviditeľných“ lietadiel sme sa v našom magazíne už v minulosti venovali. Teraz sa na niektoré vojenské lietadlá, ktoré boli alebo stále sú súčasťou histórie, pozrieme trochu inak. Dnes konkrétne na Lockheed U-2.

Písal sa rok 1954. Sovietsky zväz pred zaplneným Červeným námestím s hrdosťou predstavoval svoj nový bombardér Mjasiščev M-4, známy aj pod prezývkou „Kladivo“. Krátko predtým Sovieti úspešne otestovali vodíkovú bombu, a tak mali západní spojenci oprávnené obavy, čo bude ďalej. Americká tajná služba sa všemožne snažila získavať informácie, aj pomocou špionážnych letov. Nielen že územie ZSSR bolo obrovské, špionážné lietadlá často ani neprekročili jeho hranice a boli zostrelené Sovietskou protivzdušnou obranou.

Nádejou USA v týchto zložitých časoch bol Clarence „Kelly“ Johnson, inžinier spoločnosti Lockheed. „Kelly“ pracoval v divízii Skunk Works®, ktorá vznikla v roku 1943. Pracovala na najpokrkovejších, najmodernejších projektoch. Združuje najlepších inžnierov a projektantov. Práve táto divízia stojí za lietadlami ako U-2, či neskôr SR-71 Blackbird, F-117 Nighthawk a F-22 Raptor. V súčasnosti inžinieri Skunk Works pracujú na lietadle F-35 Lightning II. Ak sa zamýšľate nad tým, prečo je v názve a v logu elitnej divízie Lockheedu čiernobiely skunk, doplníme, že názov Skunk Works pochádza z populárneho satirického komiksu Li´l Abner, ktorý vychádzal od roku 1934 do roku 1977.

Ale poďme späť k lietaniu. Clarence Johnson navrhol lietadlo, ktoré malo lietať vo veľkých výškach, aby nebolo v dosahu sovietskych rakiet protivzdušnej obrany. V počiatkoch projektu sa inžinieri inšpirovali vetroňom. Zúžené krídla vážili len tretinu priemernej hmotnosti lietadiel tej doby. Malo to svoje výhody. Dolet lietadla s 317 kg vybavenia pre fotografický prieskum predstavoval 4 830 km v letovej výške 70 000 stôp. Avšak, kým sa Johnson prepracoval k plnohodnotnému návrhu nového stroja, ktorý chcel predstaviť prezidentovi Eisenhowerovi a šéfovi CIA Allenovi Dullesovi, tí uprednostnili dva konkurenčné návrhy.

Johnson sa ale nevzdal. Bol si istý tým, že jeho lietadlo je lepšie ako konkurenčné, a tak dal na stôl návrh, ktorý sa nedal odmietnuť. Zaviazal sa, že prevezme kompletnú zodpovednosť za údržbu a servis lietadla, a čo bolo ešte dôležitejšie, zaručil sa, že ho dostane do vzduchu za 8 mesiacov. Takmer sa mu to podarilo. Prvý skúšobný let U-2 sa uskutočnil 29. júla 1955, deväť mesiacov po tom, ako Johnson podpísal kontrakt s vládou.

Sila informácii

Američania a ich západní spojenci nevedeli odhadnúť, nakoľko nebezpečné sú vyhlásenia Sovietov. Chruščov vyhlasoval, že jeho krajina vyrába rakety ako na bežiacom páse, a že čoskoro bude dokončená vodíková bomba, ktorou budú schopní zasiahnuť ktorékoľvek miesto na Zemi. Začiatkom leta 1956 však pilot Harvey Stockman tieto obavy výrazne zmiernil. So svojim U-2 vzlietol zo základne vo Wiesbadene a dostal sa hlboko za hranice Sovietskeho zväzu. Získal detailné fotografie letísk, fabrík aj prístavov, čo sa dovtedy žiadnemu lietadlu nepodarilo.

Aj keď U-2 počas tohto letu zachytili radary, protivzdušná obrana nebola schopná zasiahnuť ho v takej veľkej výške. A tak Američania zistili, že aj keď Chruščovove vyhlásenia vzbudzovali strach, neboli tak úplne pravdivé. Sovieti mali síce množstvo rakiet, no určených na stredné vzdialenosti, čo bola hrozba skôr pre Európu, ako pre USA. Navyše, veľká čast z nich nebola pripravená na odpálenie. 

Preteky pokračovali

Aj keď USA získali momentálnu prevahu, bolo otázkou času, kedy Sovieti zdokonalia svoj systém protivzdušnej obrany. A že sa im to podarilo, dokazuje zostrelenie „U-2ky“ pilotovanej Garym Powersom. Prvého mája 1960 ho počas misie nad územím ZSSR zasiahla raketa zem-vzduch. Powers prežil, no bol odsúdený na 10 rokov v pracovnom tábore. O dva roky sa dostal na slobodu, výmenou za sovietskeho agenta Rudolfa Abela (vlastným menom Viliam Fišer), ktorého zatkli v roku 1957 kvôli inej známej afére - Prípade dutého nikláku.

Lietadlá U-2 zohrali kritickú úlohu aj pri Kubánskej raketovej kríze. Major Richard Heyser počas svojho prieskumného letu 14. októbra 1962 odhalil, že Sovieti inštalujú na západnej strane Kuby svoje rakety, ktorými by boli schopní zasiahnuť územie USA. Kubánska raketová kríza sa považuje za udalosť, ktorá ľudstvo priniesla najbližšie k vypuknutiu nukleárnej vojny. Trvala 13 dní, počas ktorých lietadlá U-2 dodávali prezidentovi Kennedymu informácie o dianí na ostrove. Kríza sa skončila dohodu. Sovietsky zväz demontoval raketové základne, a na oplátku sa USA zaviazali, že nenapadnú Kubu.

Všestranné využitie

Životnosť lietadiel U-2 sa spočiatku odhadovala iba na dva roky. Lietajú však dodnes, a to nielen pre armádu. Veľmi široké využitie si našli aj pri iných ako vojenských misiách. Využívala ho napríklad Agentúra pre letectvo a vesmír (NASA), či vedci, ktorý z veľkých výšok sledovali migráciu lykožrútov, ktorí pustošili lesy na Aljaške. V Iraku a v Afganistane slúžia na letecké odpočúvanie, odhaľovanie mín a detekciu nástražných výbušných systémov. Aj po takmer 60 rokoch tak majú efektívne využitie.

Technické údaje

Posádka: 1
Rozpätie: 19,10 m
Dĺžka: 30,90 m
Výška: 4,80
Plocha krídel: 92,90 m
Hmotnosť prázdenho lietadla: 6 800 kg
Max. vzletová hmotnosť: 18 600 kg
Motor: Pratt & Whitney J75-P-13B (ťah 76 kN)
Rýchlosť: 821 km/h

 

Galéria k článku

transport.sk

Podobné články